Niekoľko pohľadov na opatrovateľku

Čo rozumiem pod pojmom opatrovateľka? Jedná sa o 24-hodinovú starostlivosť o starého človeka“ klienta“ v prostredí domácom. Je to práca, ktorá nebola na Slovensku nikdy finančne docenená, preto sa veľa žien z finančných dôvodov rozhodne vycestovať do zahraničia. Osobne sa domnievam, že je to práca, ktorú nemôže robiť každý a svojim spôsobom je poslaním. Sú zastúpené všetky vekové kategórie a takmer všetky povolania.

Raz mi kamarátka rozprávala, že s titulom MGR si ju viac vážia. Vôbec nie je výnimka stretnúť pani učiteľku, alebo diplomovanú inžinierku. Dokonca so mnou pravidelne cestovala pani, ktorá mala manžela advokáta a on sa nesmierne hanbil za to, že jeho manželka chodí opatrovať do Rakúska. Ona vždy šarmantne poznamenala, že je jej to jedno, lebo jej peniaze sú dobré celej rodine. Bola to čiperná dôchodkyňa, plná elánu a do Rakúska si chodila psychicky oddýchnuť, keby nechodila údajne by už bola dávno rozvedená. Aj takéto príbehy píše život a každý si v tom živote pomáha ako vie. Aký je však pohľad ostatných na toto povolanie?

Pohľad zo strany kamarátov a susedov

„Ja by som do zahraničia nepustil ženu zadky utierať.“ Toto zahlásil môjmu manželovi asi pred rokom jeden kamarát. Zaujímavé koľko ľudí má predstavu, že je to povolanie o utieraní zadkov. Niekedy je to úplne posledné, čo má opatrovateľka v náplni práce. Pokiaľ sa chce niekto presvedčiť, navrhujem vyskúšať si to. Sami sa presvedčíte, čo všetko je v náplni práce jednej opatrovateľky – okrem osobnej hygieny – kuchárka, spoločníčka, šoférka, zdravotná sestra….atď. 24 hodín denne k dispozícii klientom, bez nároku na vlastné súkromie.

Aj z tohto dôvodu som si dovolila napísať, že aj keď tu nie je najhorší zárobok – peniaze sú to zaslúžené. Väčšinou ženy zabúdajú na seba, strácajú vlastnú sebaúctu a o sebaláske nebudem ani hovoriť. Chýba aj základná psychohygiena, pri tomto povolaní taká dôležitá.

Pohľad zo strany klientov a rodiny

Väčšinou dievča pre všetko. Keď už opatrovateľka nastúpi ku dedkovi, alebo babke, tak je fajn, keď urobí niečo naviac. Však čo bude robiť celý deň, keď s dedkom nie je až toľko roboty. A moja skúsenosť je ešte taká, že ochorieť v zahraničí by sme si nemali dovoliť. Však sme v službe! Opatrovateľka musí plniť príkazy členov rodiny bez reptania. Keď sa náhodou nadýchne a chce povedať svoj názor, väčšinou ho nikto nepočúva, alebo ten názor nevie povedať po nemecky. Takže hold smola. Musí si vedieť poradiť v krízových situáciách, keď je lekár len na ceste, musí si vedieť poradiť pri smrti klienta a k tomu všetkému byť aj príjemná a milá. Prečo? Lebo tak je to správne, tak sa to od nej očakáva!

Pohľad zo strany šoférov

Sliepka bez vlastného názoru. Hlavne, že platí! To, či sa v aute bude rozprávať, zdieľať s ostatnými opatrovateľkami skúsenosti, alebo len tak debatovať o živote prevažne záleží od nálady šoféra. A niektorí sú naozaj horší, ako ženy v najťažšej fáze PMS. Prestávky sú presne dané a neoplatí sa v ten deň vypiť viacej vody, pretože by sa mohla stať v aute nehoda. Znie to síce smiešne, ale je to tak.

Česť výnimkám, samozrejme. Ja v poslednej dobe stretávam slušných a milých šoférov. Ale vždy to tak nebolo. Asi je to tým, že všetko máme v hlave. Keď si už pred cestou poviem, že to bude naprd, tak to tak aj bude (poznámka MK).

Pohľad zo strany agentúr

Opatrovateľka je živnostníčka, ktorá má zakázané povedať si v prechodnej rodinke pravdu, pretože klient je momentálne jej živiteľ. Opatrovateľka platí poplatky, takže sa môže na agentúru kedykoľvek obrátiť s problémom. Úplne ideálne je, keď žiadny nemá, ale ak sa náhodou nejaký nájde, aj tak si musí poradiť sama, pretože je živnostníčka. To je moja skúsenosť, tá vaša môže byť celkom iná. Pokiaľ však pracujete cez slovenskú agentúru, tak si to nemyslím. A agentúr  je už ako húb po daždi, tak sa naozaj neoplatí v ničom na agentúru spoliehať, snáď len v tom, že sprostredkuje prácu a tým to hasne.

Z pohľadu klientov

Tu by som chcela podotknúť, že z pohľadu tých  klientov, ktorí pomoc a opateru naozaj potrebujú. Pre tých je opatrovateľka anjel, ktorý prichádza vo dne aj v noci. Pohladká po ruke, navarí, prezlečie do pyžama a natrie boľavé kríže. Sú klienti, ktorý si to plne uvedomujú a vedia, kto prišiel do rodiny. Ocenia to úsmevom, pekným slovom a spokojnosťou. A toto je snom každej opatrovateľky, aby si nepripadala zbytočná a niekedy neskončila ako úplná troska. Keď niekto vníma, že do rodiny prišiel Anjel.  Anjel o ktorom ani nikto nevie, že existuje. Človek, ktorý je človekom.

Autor: Alena Dudášová

 

 

Prečítajte si e-book: MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY

Viac info nájdete TU

 

Marta Kluchová
Žijem dva životy. Na Slovensku som mamou, v Rakúsku opatrovateľkou. Naučila som sa cítiť sa skvelo sama so sebou, kdekoľvek na svete. A chcem, aby ste sa vo svete cítili skvelo aj vy. Milujem opatrovateľské príbehy, rada ich píšem, ale aj čítam, zbieram a zdieľam so svetom aj na webe: www.martakluchova.sk Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Tlačená kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Môj opatrovateľský príbeh - skutočný príbeh slovenskej opatrovateľky v Rakúsku

Komentáre