Príbeh opatrovateľky

Žijem dva životy. Jeden v Rakúsku, s klientkou o ktorú sa starám a druhý na Slovensku s mojou milovanou rodinou. Na základe prežitých skúseností pomáham opatrovateľkám nájsť medzi týmito dvoma životmi rovnováhu a cítiť sa dobre doma aj vo svete.

Cítim sa vo svete skvelo a chcem, aby ste sa tak cítili aj vy 🙂

 Môj opatrovateľský príbeh

Som multifunkčná žena, žijúca dva plnohodnotné a zároveň rozdielne životy. Na Slovensku som mamou, v Rakúsku opatrovateľkou. Baví ma prepájať tieto dva svety s mojou vášňou k cestovaniu, k sebarozvoju a ku knihám. Na vlastnom príklade ukazujem opatrovateľkám, že žena, pracujúca v cudzine, nemusí žiť iba polovičný život a čakať netrpezlivo na koniec pracovného turnusu.

Mám klientku, pri ktorej mám dostatok slobody na to, aby som si mohla prácu a čas zadeliť slobodne, tak, ako mi to vyhovuje. Pracujem šesť mesiacov v roku a babička o ktorú sa starám je moja kamarátka. V čase, medzi turnusmi sa venujem rodine, alebo cestujem a plním si svoje sny.

        TOTO SOM SI VŠAK EŠTE PRED PÁR ROKMI NEMOHLA POVEDAŤ.

Mnoho rokov o mne rozhodovali iní a musela som prejsťstrastiplnou a kľukatou, dlhou cestou, aby som sa dostala tam, kde som.

Nie je to tak dávno, keď som ešte bola klasický zamestnanec. Celý týždeň som sa tešila na víkend, aby som ho potom prežila v strese a depresii z toho, že rýchlo skončí a zase budem musieť otročiť v robote, ktorá ma nebavila. Väčšinu dní som trávila v zamestnaní, po práci domácnosť, deti, stále len povinnosti, náhlenie, stres.

Chronický nedostatok spánku, večne prázdna peňaženka, a žiaden čas pre seba. Svoje dni som delila medzi drinu v robote a drinu v domácnosti a nemala som ani kúsok slobody. Moje deti mali denne pred očami unavenú, smutnú a nespokojnú mamu a najčastejšia veta, ktorú počuli bola:                  

"To si nemôžeme dovoliť, na to nemám peniaze."

Do toho prišli rôzne rodinné problémy a ja som mala pocit, že som zamknutá v pasci, z ktorej niet úniku. Myslela som, že ma už nič pekné nečaká a že sa raz zobudím stará a nešťastná a budem plakať nad tým, kam sa podel môj život. To bola nadlho moja nočná mora. Takto mi ubiehal deň za dňom a nič ma netešilo. Stále som si kládla otázku, či toto je jediný spôsob, ako musím žiť. Odpoveď bola jasná:

TAKTO TO ĎALEJ NEJDE!

Snažila som sa samu seba utešovať pripomínaním si, aké mám obrovské šťastie, že som zdravá, že mám zdravé deti a že sa mám vlastne dobre, ale vždy mi to pomohlo len na chvíľu. Chcela som od života viac. Ale nemala som silu niečo zmeniť. Vystriedala som viacero zamestnaní, s rovnakým výsledkom. Neprinieslo mi to viac času, ani peňazí, ani viac spokojnosti do duše.

Keď som sa po prvý krát dopočula o opatrovaní seniorov v zahraničí, napadlo mi, že toto sú možno moje dvierka von z bludiska. Ale vedela som aj to, že ešte pretečie veľa vody, kým sa dokážem pohnúť z miesta. Deti boli vtedy ešte malé a potrebovali ma každý deň. Neovládala som jazyk a nikdy pred tým som nebola ďalej, ako za hranicami Slovenska. Ale najväčšou bariérou boli pre mňa moje vnútorné hranice a strach z toho, či na to mám, či by som takú prácu zvládla, či sa dokážem vzoprieť rodine a ísť si za svojim, či si budem vedieťporadiť sama v cudzom svete. Bolo toho mnoho, čoho som sa bála a môj strach ma uzamkol v klietke na ďalšie dlhé obdobie.

Veľká zmena v mojom živote, ale hlavne v mojom myslení sa udiala, keď som dostala možnosť, vycestovať na niekoľko týždňov pracovne do zahraničia. Strávila som vtedy celú jeseň v Nemecku a bola to pre mňa lekcia o tom, že aj inde má chlieb dve kôrky a že to, čo dokážem robiť doma sa dá robiť kdekoľvek. Vtedy vo mne naplno dozrelo rozhodnutie, pracovať v zahraničí na trvalo.

Deti už boli takmer dospelé a opatrovateľský kurz som mala dávno za sebou a tak som začala obvolávať agentúry. Dala som výpoveď v práci a to najťažšie ma ešte len čakalo - oznámiť doma, že zase odchádzam. Samozrejme, že sa to nestretlo s dobrým ohlasom, ale ja som cítila, že to bude v konečnom dôsledku dobré pre nás všetkých. A tak som vycestovala a zmenila všetko, na čo som bola do vtedy zvyknutá. Ja, ktorá som celý život sedela doma som sa zrazu vybrala za prácou do sveta. Ani sama som tomu nevedela uveriť, ale bolo to tak.

A NEŠLO VŽDY VŠETKO JEDNODUCHO

Zo začiatku som vystriedala viaceré rodiny a nikde som si nevedela zvyknúť. Boli problémy, boli aj ťažké zdravotné stavy, boli aj pochybnosti, či som sa rozhodla správne. Ak Vás zaujíma, čím všetkým som si musela prejsť, než som konečne našla v Rakúsku rodinu, klientku a domácnosť, kde mi to vyhovuje a kam sa rada vraciam, prečítajte si môj eBook  SOM OPATROVATEĽKA - dva životy jednej ženy

Ani neviem, ako som sa tým všetkým prehrýzla a vydržala a dnes môžem s istotou povedať, že už by som nemenila. Vrátiť sa znova k práci vo fabrike, to už by som naozaj nechcela. Toto je síce život na samotke, ale oveľa pokojnejší.

Mala som šťastie na rozprávkovú babičku. Viem, že mnohé kolegyne to šťastie nemajú, že to majú v práci naozaj ťažké. A tým viem poradiť len jedno: Čas plynie rýchlo, neplytvajte ním, nezostávajte tam, kde vám je zle. Ak sa niekde necítite dobre, ak ste niekde nešťastná, odíďte a hľadajte do vtedy, kým nenájdete. Zmeňte rodinu, aj viac krát, hľadajte do vtedy, kým sa niekde nebudete cítiť dobre. Alebo sa naučte cítiť dobre tam, kde práve ste, aj to sa dá, ale o tom až v inom článku.  Život máte len jeden

Už je to niekoľko rokov, čo žijem dvojitý život, striedavo vonku a doma a viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie aké som kedy urobila. Vyriešila som si finančnú situáciu aj krachujúci život a postupne som prešla na systém- dva týždne u klientky, dva týždne doma. Je to ten najlepší pracovný režim, aký som kedy mala. Všetci sme si zvykli, že keď prídem po turnuse na Slovensko, nie som uťahaná z práce za strojom, ako kedysi a mám čas pre seba, aj pre svoju rodinu. Do budúcnosti hľadím s optimizmom a vetu: "To si nemôžem dovoliť" už radšej vôbec nepoužívam. Ak na niečo nemám, radšej použijem slovo "ZATIAĽ".

 

  • Dnes píšem články a e-booky pre opatrovateľky, zbieram opatrovateľské príbehy, na svojom blogu dávam priestor aj iným opatrovateľkám, ktoré túžia svoj opatrovateľský príbeh vyslať do sveta.
  • Sprevádzam opatrovateľky ich opatrovateľským životom, pomáham im prekonávať rôzne  strachy a prekračovať ich vnútorné hranice, som im bútľavou vŕbou aj ramenom na vyplakanie.
  • Zároveň usmerňujem ženy, ktoré ešte len uvažujú o práci v zahraničí.

 

Ak vás môj opatrovateľský príbeh zaujal a inšpiroval, prečítajte si moje eBooky, kde sa dozviete oveľa viac o mojej ceste opatrovateľským životom a o opatrovaní ako takom.

MARTA KLUCHOVÁ

autorka eBookov:

SOM OPATROVATEĽKA

MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY  

A tiež autorka knihy: DENNÍK OPATROVATEĽKY - cesta do hlbín opatrovateľskej duše     

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Chýba vám energia? Ste v slepej uličke a neviete nájsť riešenie? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?

ROZUMIEM VÁM!

Aj ja som Opatrovateľka. Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, za priateľmi. Aj ja si občas poplačem v noci do vankúša.

Ani ja som nevedela, že túto prácu môžem využiť aj vo svoj prospech. Aj ja som chcela tráviť voľný čas zmysluplne. DNES UŽ VIEM ČO A AKO A POMOŽEM VÁM

Marta Kluchová


Stiahnite si zdarma e-book: AKO ZAČAŤ OPATROVAŤ.

Nájdete v ňom rady, ktoré využijete nie len ako začínajúca opatrovateľka.



O strastiach i slastiach, kopancoch i výhrach zo života jednej opatrovateľky

thickpaperbacklaying_786x692-1



Tlačená kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cesta do hlbín opatrovateľskej duše

 

Mojich 6 opatrovateľských rokov, prežitých v zahraničí, doma, v práci aj na cestách po Európe