Domov je tam, kde nám je dobre

Niekedy sedíš v cudzej kuchyni v Rakúsku…
a zrazu si uvedomíš zvláštnu vec.

Že sa tam cítiš pokojnejšie než doma.

Nie preto, že by si nemala rada svoju rodinu.
Ale preto, že človek si po čase začne vytvárať vzťah aj k miestam, kde žije, pracuje, oddychuje, plače aj vstáva do ďalšieho dňa.

A opatrovateľky často žijú medzi dvoma svetmi:

• jedným doma
• druhým v cudzine

Po rokoch už niekedy samy nevedia, kde vlastne úplne patria.

Nie vždy môžeme jednoducho odísť

Vo svojich článkoch často radím ženám, aby dlho nezostávali tam, kde im je zle.

Lenže realita nebýva vždy taká jednoduchá.

Aj ja sama som sa niekoľkokrát ocitla v situácii, keď som vedela, že momentálne jednoducho nemôžem odísť.

Možno:

• nebolo kam
• nebolo za čo
• ešte neprišiel správny čas
• alebo som cítila, že odchod by všetko ešte viac skomplikoval

A práve vtedy človeku často nezostáva nič iné, len pokúsiť sa vytvoriť si trochu pokoja aj tam, kde práve je.

Aj cudzí priestor sa môže stať útočiskom

Keď človek trávi niekde dlhé týždne alebo mesiace, prostredie okolo neho začne veľmi vplývať na psychiku.

Niekedy stačí maličkosť:

• mäkká deka
• obľúbený hrnček
• svetlo lampy
• fotografia rodiny
• kvety na stole

Pamätám si, ako ma počas jedného ťažkého turnusu z veľkého smútku vytiahla obyčajná kytica tulipánov kúpená v Spare.

Možno to znie zvláštne.

Ale práve také malé veci nám občas pomôžu cítiť sa viac ako človek… a menej ako niekto, kto len „funguje“.

Dom, alebo byt, nie je vždy aj domovom

Často snívame o vlastnom krásnom bývaní.

Lenže veľa žien žije:

• v prenajatých bytoch
• v domoch u klientov
• na miestach, ktoré im vlastne nikdy nepatrili

A predsa tam:

• varia
• oddychujú
• telefonujú domov
• plačú
• smejú sa
• zaspávajú unavené po náročnom dni

Po čase si človek uvedomí, že domov nie je len adresa.

Domov je pocit bezpečia, pokoja a prijatia.

Ako si spríjemniť aj cudzie bývanie

Oslovila som interiérovú dizajnérku Slávku Ramsovú, aby poradila ženám, ako si zútulniť priestor, ktorý síce nie je ich… ale určitý čas v ňom žijú.

A veľmi sa mi páči jedna myšlienka:

👉 Človek sa cíti lepšie tam, kde sa mu páči priestor okolo neho.

Nemusí ísť o veľké prerábky.

Často pomôžu úplné drobnosti.

Niekedy stačí málo

Priestor dokáže zmeniť:

• svetlo
• textil
• farby
• poriadok
• pár pekných doplnkov

Aj obyčajná izba môže pôsobiť útulnejšie, keď:

• pridáš vankúš
• záves
• deku
• kvety
• fotografie
• alebo jemné teplé farby

A práve to býva dôležité hlavne pre ženy, ktoré trávia veľa času mimo domova.

Keď nemôžeš meniť steny, zmeň atmosféru

Nie každý majiteľ bytu alebo rodina klienta dovolí:

• maľovať
• vŕtať do stien
• meniť nábytok

Ale aj bez veľkých zásahov sa dá priestor spríjemniť.

Pomôžu napríklad:

• farebné rolety
• malé lampy
• textil
• nálepky na stenu
• fotografie
• dekorácie, ktoré si môžeš zobrať so sebou

Niekedy ide skôr o pocit než o dokonalý interiér.

Opatrovateľka nepotrebuje luxus. Potrebuje cítiť pokoj.

Po rokoch si myslím, že väčšina žien netúži po dokonalom byte.

Túžia hlavne po:

• pokoji
• bezpečí
• teple
• súkromí
• pocite, že si môžu vydýchnuť

A keď človek trávi veľkú časť života v cudzích domácnostiach, začne si uvedomovať, aké dôležité je vytvoriť si „svoj kúsok domova“ kdekoľvek.

Aj keby to mala byť len jedna malá izba na turnuse.

Pretože domov je tam, kde nám je dobre

Možno práve preto niektoré ženy po rokoch hovoria, že majú vlastne dva domovy.

Jeden tam, kde majú rodinu.

A druhý tam, kde prežili kus svojho života.

A možno na tom nie je nič zvláštne.

Pretože človek si dokáže vytvoriť vzťah aj k miestam, ktoré mu nikdy úplne nepatrili.

Ak sa tam cítil:

• prijatý
• pokojný
• v bezpečí
• a aspoň trochu sám sebou.

…

Fotky: zdroj: