Zo života opatrovateľky: Ako mi pomohol „fejsbúk“

Milá Marta, Váš e-book mi veľa dal, ja na tom normálne staviam a som šťastná že ste.
Opatrujem dva roky a stále som mala pocit že to nedám, ale keď som čítala vaše spomienky, tak už nemám ten pocit.
Jedna moja – dokonca čerstvá spomienka:
Do mája som bola u pacienta ktorý bol veľmi zlatý aj rodina, môžem povedať že anjeli v ľudskej koži,  ale deduško mi zomrel a bolo všetko krásne preč.
Myslela som si:
„DAKUJEM za všetko, čo som u nich zažila.“
Moja agentúra, podotýkam, veľmi super, dala mi nového klienta a tu všetko to krásne skončilo. Ale dostala som spolu s pacientom úžasnú striedačku. No jedine to, bolo tam super. Ešte musím povedať na margo mňa, že som slabá v nemčine, neviem či sa to dá tak povedať.
Všade kde som bola, (toto je môj tretí klient), sa málo rozprávalo a keď, hanbila som sa pridať. A tak je to doteraz. Pozerám televíziu, rádio počúvam, ale tiež nie poctivo. Už som chcela aj na kurz ísť, ale nevychádza mi to časovo.
ALEBO ….?
Keď som bola teraz na sedem-týždňovom turnuse, tak asi po dvoch alebo troch týždňoch som už chcela odísť. Proste už som bola na dne. Som veriaca a tak som už prosila, že ak sa mám takto trápiť, tak radšej odídem s menšinou hanbou. To bolo také moje ukľudnenie a pred sebou samou aj ospravedlnenie..
O tomto som všetko povedala aj kolegyni a tá mi ani nebránila, ale nedala mi tiež ani všetko za pravdu a proste dala najavo, že ju to bude mrzieť, ale že je to na mne.
… 
A tak uplakaná som sa vrátila do izby a zobrala som si tablet. A začala som na „fejsbúku“ čítať, čo ma vôbec nezaujímalo, ale pre stratu času to bolo super.
Náhodou som prišla na váš status a zaujalo ma to a vtedy mi napadlo, že mi na mail chodia od vás články, ktoré, keď som ich dostala, len letmo som preletela očami a povedala som si vždy, keď budem mať čas, neskôr si to prečítam.
Ale…
Poznáte to… Ste mama, opatrovatelka, kamarátka…, treba pomôcť tam, tam, tam, atď… a na svoje nezostáva čas.
Klamem, zostáva, no bola som tak naučená a zvyknutá.
Som mama, teraz už dospelých detí, som babka krásnych vnúčat. Pred tým ako som išla von, opatrovala som moju mamku. Ale som aj ľahtikár, rada si prehodím z jedného pleca na druhé, alebo si poviem: „veď dáko bude“. Občas je to dobre, ale nie vždy. A u mňa to platí dvojnásobne. Mám to v povahe. No, už sa učím robiť veci pomalšie a dôkladnejšie, už viem, že nemusí to byť rýchlo ako som si myslela a bola zvyknutá prv.
A tak som začala znovu prechádzať prstom po článkoch a tentokrát už som aj čítala a poriadne. Dedko mi spal, tak som mala čas. Precitla som sa až na moje meno a to ma už volal môj klient. Išla som za ním a spravila som čo som mala spraviť, ale už s vedomím o čom som čítala.
Radíte tam, ako sa máme poďakovať za všetko… Cestou za dedkom som si vravela, že čo všetko mám a mám ozaj za čo ďakovať a že mám vlastne šťastie. Hneď ma to upokojilo. Nemala som žiadny kamienok ale našla som si  niečo podobné a dala som si to tak, aby som to mala na očiach. Vedela som že treba za všetko ďakovať, ale ešte si k tomu hovoriť,  čo ja mám a druhí nemajú atď.
A všade sa nájde nie čo dobré. Keďže som bola vždy skromná, vlastne som nemala na to aby som si mohla dovoliť prepych, tak o to to mám jednoduchšie.
 
Tak takto mi pomohla vaša rada a preto chcem aj tú knihu, rada si ju prečítam.
 …
Chcem vám zaželať veľa, veľa lásky, zdravia, rodinnej pohody a aby ste ďalej stretávali len dobrých ľudí a hlavne krásnych duchom. A veľa povzbudzujúcej energie ktorú tak rada rozdávate.
 
       S pozdravom
                                   opatrovateľka Anna.

E-book:

MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY

Praktický manuál pre začínajúce opatrovateľky v zahraničí

KÚPIŤ

Marta Kluchová
Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodinu a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou Rýchlokurzu základov nemčiny, pre začínajúce opatrovateľky, eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>
Komentáre