Dá sa zvyknúť na opatrovateľský život?
|
Dobrý večer, pani Marta. prečítala som si čo – to z vášho príbehu a musím vám napísať, že sa skláňam pred vami ako aj pred všetkými opatrovateľkami, ktoré odchádzajú za prácou von. Ja sama už dlho bojujem s podobným rozhodnutím – tiež ma k tomu núti trocha zamotaná životná situácia. Ale tiež mi chýbajú jazykové znalosti – maturovala som z nemčiny pred 22 rokmi a všetko je fuč.
Okrem toho si vôbec neviem predstaviť, byť zatvorená 2 týždne s chorým človekom. Ja som strašne „neposedný“ človek. Jedine, že by mi pridelili veľmi životaschopného pacienta, ktorý by potreboval stále niekam sprevádzať, zaviezť a podobne. Skúšala som opatrovať vlastnú babičku, ktorú som milovala a po jednom dni som sa cítila ako vypľutá – myslím hlavne psychicky. Myslíte, že sa to časom poddá alebo si človek zvykne ak vie, že si tým zarába na živobytie?
Tiež sa bojím vykročiť do neznáma, lebo chybný krok by znamenal, že prídem o strechu nad hlavou. Inak som na opateru ako vyšitá, lebo to mám v povahe, len tá izolácia…. Mám VŠ vzdelanie ale opatrovateľský kurz nemám…
…
Dobrý večer, pani A.
Zvyknúť sa asi na to veľmi nedá, iba nájsť nejakú schodnú cestu, ako to zvládnuť a vyťažiť pre seba čo najviac. Je to veľmi individuálne, pretože každý človek je iný a keď si opatrovateľka s klientom „nesadnú“, nemôže to dlhodobo fungovať.
Ja túto prácu nevnímam len ako prácu, skôr ju vnímam ako spôsob života, ktorý som si vybrala, aby som zabezpečila rodinu, poplatila každý mesiac šeky, kúpila deťom, čo treba a dopriala aj sebe nejaké tie radosti, čo som si zo slovenského platu dopriať nemohla. Máte pravdu v tom, že je to veľmi ťažké, keď je človek zavretý dva týždne so starým, chorým človekom, ale vyvažujú to tie dva týždne voľna.
…
Aj na turnuse sa to dá zariadiť tak, aby aj babka bola spokojná, aj opatrovateľka. Ja som zástancom toho, že keď niekde nie som šťastná, idem inde. Pár turnusov sa vydržať dá, ale dlhodobo sa niekde trápiť, to nie. Na šťastie, ľudí, ktorí potrebujú opateru je veľa, vždy sa dá nájsť iná práca.
Ja som teraz u šiestej klientky a som u nej už štyri roky. Prvé dva roky som chodila z rodiny do rodiny a nikde mi to nevyhovovalo, kým som nenašla, čo som hľadala. S babkou sme kamarátky, rozumieme si a mám aj dosť voľného času na to, aby som sa mohla venovať tomu, čo ma baví. To som si pri práci na Sk nemohla dovoliť, nemala som na nič čas. Ak poznáte samu seba a viete, čo potrebujete, hľadajte to, čo Vám vyhovuje. Poznať dobre seba samú je prvý krok.
…
Klienti sú rôzni, opatrovateľky sú rôzne, všetci sme ľudia. Niektorým opatrovateľkám vyhovujú ležiaci, pretože to berú tak, že ležiacu babku opatrovateľka obriadi, porobí, čo treba a je sama sebe paňou, robí si čo chce. Nikto jej, ako sa hovorí „nebehá za zadkom“. Pri chodiacej babke zvyčajne opatrovateľka nemá veľa voľna, lebo sa klientke treba stále venovať, ale zase je to individuálne, niektoré babky majú rady svoju samotu, proste každý klient je iný a tak isto aj každá opatrovateľka je iná a treba sa vedieť navzájom zladiť, inak to bude pre obe strany trápenie.
…
Teraz mi asi budú oponovať tí, čo tvrdia, že vždy si treba zachovať profesionálny prístup a pristupovať ku každému klientovi rovnako. Áno aj nie. Profesionálny prístup sa dá dodržiavať, keď si opatrovateľka odrobí niekoľkohodinovú šichtu a odchádza domov, žiť si zase na pár hodín svoj život. Pri práci na turnusy je to ale trošku iné, pretože tu opatrovateľka nie len pracuje, ale aj žije.
…
Veľmi záleží na tom, ku komu sa opatrovateľka dostane a to, čo vyhovuje mne, nemusí vyhovovať vám, atď. Nájdu sa aj „zlí“ klienti, ktorí opatrovateľku sekírujú, zneužívajú, treba s tým rátať, ale to zase záleží na opatrovateľke, na koľko si váži samú seba a kde má svoje hranice. Ja by som už teraz tam, kde trpím nezostala, nanajvýš jeden turnus a dosť. Ale k tomu som sa musela dopracovať, dozrieť vnútorne.
…
Mám sa pri tejto babke dobre, ale sú chvíle, keď mi je ťažko, keď by som s tým cestovaním za prácou najradšej sekla, to treba povedať. Všetko má svoje za, aj proti. Vybrala som si túto životnú cestu a snažím sa zo všetkého si zobrať to dobré a hľadať si každý deň cestu k vlastnej spokojnosti.
Teraz v sebe dosť riešim, Vianoce v práci, s tým sa neviem zmieriť, babku nemôžem na týždeň vypnúť, ako som vypla stroj vo fabrike. To je jedno z negatív tejto práce. Ale zase viem, že keď prídem po turnuse domov, nebudem riešiť, z čoho preboha zaplatiť šeky a podobne. Proste si tie dva týždne doma užijem a doprajem si všetko, o čo som bola ukrátená cez tie pracovné sviatky.
…
Čo sa týka nemčiny, máte výhodu ak ste sa na strednej škole učili, teraz už len oživíte, oprášite staré vedomosti a na nich budete stavať nové. Oveľa horšie sa začína úplne od nuly a často vo veku, keď už pamäť neslúži ako za mladi, ale zvládnuť sa to dá, ja som tiež začínala od úplných základov a stále sa učím.
Opatrovateľský kurz je potrebný, ak nemáte zdravotnícke vzdelanie. Dnes už sa dá spraviť v každom väčšom meste. Nie je to veľmi náročné.
…
To ťažké rozhodovanie poznám, ja som sa rozhodovala 10 rokov. Treba zvážiť všetky faktory, vek detí, ako to budú zvládať, ako ja budem zvládať odlúčenie (aj keď to človek nikdy dopredu nevie), spísať si všetky pre aj proti… Nachystať si plán B, ak by to nevyšlo podľa predstáv. Rozhodne neodporúčam situáciu hrotiť až tak, že ak to nevýjde, zostanem bez strechy nad hlavou.
Ak máte na Sk dobrú prácu, možno by bolo škoda dávať hneď výpoveď, skôr by som to skúsila riešiť dovolenkou, alebo neplateným voľnom a potom sa rozhodla, ako ďalej, či to zvládnem, alebo radšej zostanem pracovať na Sk. Želám Vám, aby ste dospeli k rozhodnutiu, ktoré bude najlepšie pre Váš ďalší život a spokojnosť.
|
…
Elektronická kniha:
MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY
Návod pre začínajúce, inšpirácia pre pokročilé opatrovateľky v zahraničí.
…
Sedela pri matkinej posteli a zúfalo sa snažila utešiť ju
,,Sedela som pri matkinej posteli a zúfalo sa snažila utešiť ju slovami…
3 otázky, ktoré by ste si mali položiť, keď trávite Vianoce v práci
Nech sa všetka starosť zruší, nech zavládne pokoj v duši Klaudia je…
Pri štedrovečernom stole myslím na všetky opatrovateľky
Milá Marta, Vždy si veľmi rada prečítam Tvoje blogy. Aj keď ma…
Komentáre
