Po ôsmich týždňoch v Rakúsku konečne odomkne dvere bytu.
Tešila sa domov. Na svoju posteľ. Na ticho. Na rodinu. Na pocit, že si konečne vydýchne.
Lenže namiesto oddychu ju víta:
- neumytý riad
- prach
- kopa špinavého prádla
- a zvláštny pocit, že sa doma vlastne nič nezastavilo… len ona sama už nevládze.
Anka, opatrovateľka, si položí tašku na zem a v hlave sa jej okamžite rozbehne vnútorný monológ:
👉 „To si naozaj nevedia umyť ani tie hrnce?“
👉 „Ja robím dva mesiace v cudzine a doma toto?“
👉 „Nikto si neváži, čo všetko robím pre rodinu.“
A tak namiesto oddychu začne upratovať.
Nie preto, že by chcela.
Ale preto, že už nedokáže oddychovať v chaose.
Návrat domov po turnuse nebýva vždy šťastný
Veľa ľudí si myslí, že opatrovateľka príde po turnuse domov oddýchnuť si.
Lenže pravda býva často úplne iná.
Žena sa vracia:
- fyzicky unavená
- psychicky vyčerpaná
- emočne preťažená
- s hlavou plnou povinností
Dva mesiace fungovala v cudzom dome. Bola stále v strehu. Riešila klienta, rodinu klienta, zdravotný stav, nočné vstávanie, samotu aj stres.
A zrazu má doma okamžite „naskočiť“ späť do role:
- manželky
- mamy
- gazdinej
- ženy, ktorá všetko zvláda
Lenže človek nie je stroj.
Keď sa dvaja ľudia míňajú
Keď večer príde domov manžel, teší sa, že budú konečne spolu.
Aj Anke bolo počas turnusu smutno. Aj jej chýbal domov. Lenže namiesto objatia z nej vyletia výčitky.
👉 Prečo neupratal?
👉 Prečo jej nikto nepomohol?
👉 Prečo má pocit, že všetko zostalo na nej?
A popri tom všetkom sa ho ani nestihne opýtať:
- ako sa mal on
- či to bez nej zvládal
- ako prežíval tie týždne sám doma
Nie preto, že by ho nemala rada.
Ale preto, že je unavená.
A možno aj trochu zranená.
Samota nemusí byť len v cudzine
Najťažšie na práci opatrovateľky niekedy nebýva samotné opatrovanie.
Niekedy je najťažší práve ten zvláštny prechod medzi dvoma svetmi.
Medzi cudzou domácnosťou v cudzej zemi… a vlastným domovom.
Žena má občas pocit, že už úplne nepatrí ani tam, ani doma.
Na turnuse jej chýba rodina.
Doma má zase pocit, že ju nikto nechápe.
A práve vtedy sa môže začať cítiť sama už nie len v zahraničí, ale aj vo vlastnom byte.
Prečo býva rozvodovosť opatrovateliek vysoká?
Možno práve preto.
Nie preto, že by tie ženy nemali rady svoje rodiny.
Ale preto, že dlhodobé turnusy:
- menia vzťahy
- menia psychiku
- menia človeka
Odlúčenie, únava, stres a neustále fungovanie „na výkon“ sa časom niekde podpíšu.
A úprimne?
Nie je to jednoduché ani pre ženu… ani pre chlapa, ktorý zostáva doma sám.
Možno ani jedna strana nie je zlá.
Len obe strany sú unavené a každá si nesie svoj vlastný smútok.
Niektoré vzťahy však turnusy posilnia
Poznám aj páry, ktoré hovoria, že ich práve odlúčenie naučilo viac si vážiť spoločný čas.
Keď človek niekoho nevidí každý deň, zrazu začne vnímať:
- drobnosti
- blízkosť
- spoločné chvíle
- obyčajné rozhovory
Veci, ktoré predtým považoval za samozrejmosť.
Niektoré páry sa vďaka tomu začnú:
- viac počúvať
- viac rešpektovať
- viac si prejavovať vďačnosť
A možno práve tam sa začína zdravý vzťah.
Udržať si vzťah pri práci na turnusy je umenie
Práca opatrovateľky nie je náročná len fyzicky.
Veľmi preverí aj:
- psychiku
- partnerstvo
- rodinné vzťahy
- schopnosť komunikovať
A možno práve preto je také dôležité:
- hovoriť o svojich pocitoch
- nehrať sa stále na silnú
- vedieť oddychovať
- a nezabudnúť pritom sama na seba
Pretože žena, ktorá sa dlhé roky stará o všetkých okolo seba, veľmi ľahko zabudne, že aj ona potrebuje pochopenie, oddych a lásku.
Dnes už viem jednu vec
Veľa problémov si naozaj nosíme v hlave.
Niekedy sa doma cítime nevypočuté, nepochopené a nevidené… aj keď nás možno rodina len nevie správne pochopiť.
A možno práve preto je dôležité:
- hovoriť spolu
- neuzatvárať sa do seba
- a nesnažiť sa všetko zvládnuť úplne sama
Pretože aj opatrovateľka je len človek.
A aj ona potrebuje niekde cítiť domov.
