Láska má veľa podôb.
Existuje veľa druhov lásky a každá je iná. Vnúčatám dávame celkom iný druh lásky, ako manželovi. Láska k práci, k domovu, k životu, k ľuďom všeobecne, či láska k sebe samej, každá je iná…
Láska k Bohu, k hudbe, k prírode, k cestovaniu… k práci, ktorú práve robíme…
Práca opatrovateľky nie je povolanie, je to poslanie. Keď začnete počúvať, keď budete vedieť pohladiť a objať, začnete pomáhať.
Práca opatrovateľky nie je povolanie, ale poslanie. Naučte sa počúvať, naučte sa pohladiť, naučte sa objať! Naučte sa mať radosť z toho, že tam pre toho druhého človeka ste. Iba tak vás to, čo robíte, bude napĺňať. Budete mať radosť z toho, čo robíte, lebo urobíte radosť aj sebe.
Vyskúšajte si ten pocit, len tak byť tam pre toho druhého. Aké to je?
Nemusíte hneď vravieť: „ja svoju prácu milujem“, alebo vyznávať klientovi lásku.
Aj úcta, úprimnosť a slušnosť k človeku o ktorého sa staráme, je prejavom lásky.
Ak chodíme do práce s tým, že: „Nejako to tam pretrpím…, neznášam moju klientku, chodím tam len pre peniaze, oberá ma to o energiu…“, ubližujeme nie len klientovi, ale najviac sami sebe.
Je veľmi ťažké tráviť svoj čas pri niečom, čo nemáme radi. Mali by sme sa VO SVOJOM VLASTNOM ZÁUJME naučiť mať radi to, čomu venujeme veľkú časť svojho života. Alebo robiť to, čo máme radi. Lebo život máme len jeden.
OPATRUJTE SA. Vaša Marta