Prečo je pri práci opatrovateľky potrebný zmysel pre humor

Dnes je nedeľa a posúvali čas – z letného na zimný. Nechce sa mi ešte z postele, ale nedá sa svietiť, musím vstávať, lebo raňajky musia byť presne o pol siedmej na stole. Práve som si spomenula, že musím bežať k susedom po mlieko, tak mám naponáhlo.

Dedko už sedí za stolom a číta noviny, ako každé ráno. Dnes sme mali celkom pokojnú noc, lebo som ho nepočula kŕmiť mačku. Naša Miňka, veľká grófka, musí jesť dva krát za noc a aby dedo náhodou nespadol, tak keď počujem buchotať utekám na kontrolu, či je všetko v poriadku. Niekto v noci polohuje, niekto podáva lieky a my kŕmime mačku.

Ale poďme k veci. Vojdem do kuchyne a hovorím dedkovi: „Vydržte prosím ešte desať minút, bežím po mlieko do susedov.“
„Dobre, dobre a máš píííčl?“ pýta sa ma dedko. „Čo či mám???“
„Píííčl.“

Na tak to slovko ma celkom dostalo. Pýtam sa znovu, či dobre počujem a dopracovali sme sa k tomu, že v tomto nárečí je to kandlička. Taká, ako mali kedysi naše staré mamy a nosili v nej mlieko. No tak som pekne dedkovi vysvetlila, čo to znamená po našom a že to celkom aj mám. A dedko spustil taký smiech, až mu slzy padali. Musela som sa smiať s ním a o nedeľu bolo postarané.

Ak je život o okamihoch, tak toto sú presne tie, ktoré na tejto práci milujem a stojí za to kvôli ním cestovať až sem na horný koniec Rakúska.

Tento turnus je na tieto okamihy celkom plodný. Včera napríklad sme sa vybrali na návštevu, tak som sa vyparádila a obliekla som si nové rifle, ktoré som si pred týždňom kúpila a dedo na to:

„No nič, v pondelok musíme ísť do obchodu a kúpiť poriadne nohavice. To nemôžeš takáto dotrhaná chodiť.“

Ospravedlňoval ma úplne vážne pred všetkými ľuďmi, ktorých sme stretli a vyznelo to, že nemám na poriadne nohavice. Inak vôbec nie sú na tých rifliach diery, akurát to vyzerá, že sa to ide práve roztrhnúť. Ešte že mám zmysel pre humor a ten ma tu naozaj neopúšťa. Pomohol mi už vyriešiť toľko situácii…

No a na záver poučenie z tohto článku:

1. Slovko „pííčl“ je niečo úplne iné ako to na prvé počutie vyzerá 🙂

2. Nikdy nenoste roztrhané rifle, ak nemáte zmysel pre humor 🙂

 

Autor: Alena Dudášová

 

Máte aj vy príbeh, ktorý by ste radi uverejnili na blogu? Napíšte mi na email: marta.kluchova@gmail.com

 

Giving helping hands for needy elderly people

Ilustračné foto, zdroj: “©Samphotostock.cz /obencem

MOHLO BY VÁS TIEŽ ZAUJÍMAŤ:

3sipky-dolu-tmave

Ebook: MôJ DVOJITÝ ŹIVOT OPATROVATEĽKY

Pravdivý príbeh slovenskej opatrovateľky v Rakúsku

 

E-knihu si môžete zakúpiť na TEJTO STRÁNKE (klik)

Viac info o nájdete TU

Marta Kluchová
Žijem dva životy. Na Slovensku som mamou, v Rakúsku opatrovateľkou. Naučila som sa cítiť sa skvelo sama so sebou, kdekoľvek na svete. A chcem, aby ste sa vo svete cítili skvelo aj vy. Milujem opatrovateľské príbehy, rada ich píšem, ale aj čítam, zbieram a zdieľam so svetom aj na webe: www.martakluchova.sk Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Tlačená kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Môj opatrovateľský príbeh - skutočný príbeh slovenskej opatrovateľky v Rakúsku

Komentáre