,,Sedela som pri matkinej posteli a zúfalo sa snažila utešiť ju slovami o posmrtnom živote a o tom, ako veľmi ju milujem. Lekári nechápali, prečo a akým spôsobom sa ešte drží nažive. Ale ja som to vedela. Chcela vydržať pokým som bola pri nej. Zvyšok svojich síl si nechala na to, aby sme spolu strávili toľko času, koľko len bolo možné.
…
Uvedomovala som si, že jej už nijako nemôžem pomôcť. Naopak svojou prítomnosťou som jej vlastne nechtiac bránila zomrieť. Bolo to hrozné zistenie, napriek tomu som urobila najťažšie rozhodnutie vo svojom živote. Musela som ju opustiť, aby mohla pokojne odísť.
…
Predstavila som si, že matku nechávam v starostlivosti Anjela. Držala som jej zoslabnutú dlaň, a vedela som, že sú to naše posledné chvíle. So zlomeným srdcom som jej láskavým hlasom povedala o Anjelovi, ktorý bude sedieť na mojom mieste, až odídem. Opísala som jej toho najkrajšieho Anjela, akého kedy videl svet. Vysvetlila som jej, že jej príde robiť spoločnosť, bude jej svetlom v tme. Bude ju chrániť, radiť a držať. Poprosila som ju nech nemá strach, nech verí.
…
Slzy mi vbehli do očí, keď mi matka na znamenie súhlasu stisla ruku. Pobozkala som jej ruku a poďakovala jej, že práve ona bola tým putom od Boha, ktoré pre mňa spájalo nebo a zem.
Potom som odišla.“
…
Z knihy LIEČENIE S ANJELMI od Doreen Virtue
…
…