(Prečo je dôležité zachovať dôstojnosť človeka aj vo chvíli, keď potrebuje pomoc)
Práca opatrovateľky je zvláštna v jednej veci – vstupujeme do života človeka v čase, keď už veľa vecí nezvláda sám. Pomáhame mu vstať z postele, pripraviť jedlo, obliecť sa, niekedy aj s hygienou.
A práve vtedy sa môže veľmi ľahko stať jedna chyba.
Začneme sa k seniorovi správať ako k dieťaťu.
Možno nie zo zlého úmyslu.
Skôr zo zvyku, z únavy, alebo z pocitu, že tak je to jednoduchšie.
Lenže senior nie je dieťa.
Je to človek, ktorý prežil celý život.
Má za sebou desaťročia skúseností, rozhodnutí, práce, vzťahov a spomienok.
A aj keď jeho telo už nevládze tak ako kedysi, jeho dôstojnosť zostáva.
Možno ste to už niekde počuli.
„Poďte papať.“
„Teraz ideme spinkať.“
„Dajte ručičku.“
Tieto slová používame pri malých deťoch.
Lenže keď ich použijeme pri dospelom človeku, môže to pôsobiť ponižujúco.
Senior to často nepovie nahlas.
Ale v jeho očiach to niekedy vidno.
Pocit, že už nie je braný ako dospelý človek.
Aj keď potrebuje pomoc pri najzákladnejších veciach, stále má:
Niektorí seniori chcú robiť veci sami, aj keď im to trvá dlhšie.
A práve to je pre nich často veľmi dôležité.
Pretože samostatnosť je posledná vec, ktorú človek nechce stratiť.
Ako opatrovateľky niekedy urobíme chybu, že chceme všetko urýchliť.
Obujeme papuče.
Zapneme gombíky.
Podáme lyžicu.
Je to rýchlejšie.
Ale nie vždy je to lepšie.
Dobrá opatrovateľka vie jednu veľmi dôležitú vec:
Pomáhať neznamená všetko robiť namiesto klienta.
Niekedy je najväčšou pomocou to, že:
Aj keď to trvá o päť minút dlhšie.
Ten pocit, že niečo ešte dokáže sám, môže byť pre seniora veľmi dôležitý.
Rešpekt voči seniorovi sa často skrýva v maličkostiach.
Napríklad:
Tieto malé momenty dávajú seniorovi pocit, že stále má kontrolu nad svojím životom.
A to je niečo, čo choroba alebo vek často berie.
Možno je dobré si niekedy položiť jednoduchú otázku.
Ako by som chcela, aby sa raz správali ku mne?
Ako k bezmocnému dieťaťu?
Alebo ako k človeku, ktorý síce potrebuje pomoc, ale stále si zaslúži rešpekt?
Odpoveď je väčšinou veľmi jednoduchá.
Práca turnusovej opatrovateľky nie je ako bežné zamestnanie.
Vy v rodine klienta nielen pracujete, ale aj žijete.
Aby ste sa na svojom pracovisku cítili dobre, potrebujete si s klientom vybudovať určitý vzťah.
Časom si na seba zvyknete.
Hrany sa obrúsia.
Klient bude vedieť, čo môže očakávať od vás.
A vy budete vedieť, čo môžete očakávať od neho.
A práve vtedy sa starostlivosť mení na niečo viac než len prácu.
Na ľudský vzťah…
Viac si prečítaj v bezplatnom e-booku: Ako si získať dôveru klienta už v prvých dňoch.
Cítiš sa v práci opatrovateľky osamelá? Aira-digitálna opatrovateľka ťa podrží aj uprostred noci.
Rýchlokurz nemčiny
PRE ZAČÍNAJÚCE OPATROVATEĽKY
Chcete čo najskôr vycestovať za prácou do nemecky hovoriachch krajín, ale neviete po nemecky?
Naučím vás všetko najpodstatnejšie, čo budete potrebovať, aby ste získali prácu a mohli vycestovať.

Kniha:
DENNÍK OPATROVATEĽKY
Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.
Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.
V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.
