Keď rodina chce od opatrovateľky viac, než bolo dohodnuté

Na začiatku vyzerá všetko jasne. Opatrovateľka prichádza do rodiny, aby sa starala o seniora, pomohla mu s bežnými dennými činnosťami a postarala sa o domácnosť v rozsahu, ktorý súvisí s jeho opaterou.

Lenže postupne začnú pribúdať ďalšie požiadavky.

„Mohla by si ešte umyť okná?“

„Keď už perieš, pridaj tam aj naše veci.“

„Mohla by si navariť aj pre syna? Veď príde iba na obed.“

„A keď budeš mať chvíľku, uprac aj izbu na poschodí.“

Jednotlivo môžu tieto požiadavky vyzerať ako maličkosti. Problém nastáva vtedy, keď sa z občasnej pomoci postupne stane samozrejmosť.

Pomoc seniorovi neznamená starostlivosť o celú rodinu

Opatrovateľka pracuje v domácnosti seniora, preto je prirodzené, že súčasťou jej práce sú aj bežné domáce činnosti.

Navariť seniorovi, upratať priestory, ktoré používa, vyprať jeho oblečenie alebo udržiavať domácnosť v bežnom poriadku môže patriť k jej každodennej práci.

To však neznamená, že sa automaticky stáva gazdinou pre celú rodinu.

Ak v dome bývajú alebo pravidelne prichádzajú ďalší členovia rodiny, ich pranie, varenie, upratovanie či osobné služby by nemali byť automaticky prenesené na opatrovateľku.

Najväčší problém vzniká nenápadne

Mnohé opatrovateľky nechcú hneď pri prvej požiadavke povedať nie.

Chcú mať s rodinou dobrý vzťah a povedia si:

„Veď tentoraz im pomôžem.“

Lenže ak niečo urobíš päťkrát bez slova, rodina môže začať považovať túto činnosť za súčasť tvojej práce.

A potom sa hranica nastavuje oveľa ťažšie.

Dohodnite si pravidlá čo najskôr

Ak od teba rodina začne pravidelne požadovať práce, ktoré podľa teba nepatria k dohodnutej opatere, nemusíš sa hneď hádať ani reagovať podráždene.

Najskôr si over, čo máš dohodnuté v zmluve alebo s agentúrou.

Potom môžeš pokojne vysvetliť:

„Rada pomôžem s domácnosťou pána Müllera, ale nemôžem prevziať upratovanie a pranie pre celú rodinu.“

Jasná hranica nemusí znamenať konflikt.

Pozor aj na opačný extrém

Nie každá požiadavka navyše znamená, že ťa rodina využíva.

V spoločnej domácnosti sa nedá každá šálka, uterák alebo omrvinka deliť na „seniorove“ a „rodinné“.

Dôležitý je zdravý rozum.

Rozdiel je medzi tým, keď občas urobíš niečo navyše, pretože chceš pomôcť, a tým, keď sa z opatrovateľky postupne stane kuchárka, upratovačka a pomocníčka pre všetkých členov domácnosti.

💛 Hranice nie sú neochota pracovať

Dobrá opatrovateľka nemusí hovoriť „áno“ na všetko.

Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť seniorovi bezpečnú a dôstojnú každodennú opateru. A na tú potrebuje čas, energiu aj dostatok odpočinku.

Ak máš pocit, že požiadaviek pribúda a dohodnuté podmienky sa postupne menia, rieš to skôr, než sa z malej láskavosti stane každodenná povinnosť.

Pomôcť navyše môžeš. Ale malo by zostať jasné, čo je láskavosť a čo je tvoja práca.

Konkrétny rozsah práce sa môže líšiť podľa zmluvy, dohody s rodinou alebo podmienok agentúry.

…

Ďalší článok v poradí: Keď sa opatrovateľka začne cítiť ako „slúžka“