Prídeš do rodiny, snažíš sa svoju prácu robiť dobre, ale po pár dňoch máš pocit, že ťa niekto neustále sleduje.
„Prečo ste dnes vstali až o ôsmej?“
„Mama mi povedala, že na obed mala polievku. Čo mala ako druhé?“
„Koľkokrát ste dnes boli vonku?“
„Prečo ešte nie je uprataná kúpeľňa?“
A večer príde telefonát:
„Ako to dnes prebiehalo? Čo mama jedla? Koľko vypila? Kedy si ľahla?“
Je pochopiteľné, že rodina chce vedieť, ako sa ich blízkemu darí. Je však rozdiel medzi záujmom o seniora a neustálou kontrolou opatrovateľky.
Dcéra alebo syn môžu byť stovky kilometrov ďaleko a opatrovateľka je človek, ktorému zverili svojho rodiča.
Je preto úplne normálne, ak chcú vedieť, či senior jedol, pil, užil lieky podľa pokynov, ako sa cítil alebo či sa nestalo niečo nezvyčajné.
Najmä na začiatku môže byť otázok viac. Rodina ešte opatrovateľku nepozná a dôvera sa iba vytvára.
Preto nemusí byť každá otázka prejavom nedôvery.
Iná situácia nastáva, keď musí opatrovateľka vysvetľovať takmer každý svoj krok.
Prečo bola so seniorom vonku 40 minút a nie hodinu?
Prečo dnes nevarila to, čo varila minulá opatrovateľka?
Prečo si sadla o desiatej ku káve?
Prečo nezdvihla telefón okamžite?
Takýto spôsob kontroly môže byť po čase veľmi vyčerpávajúci.
Opatrovateľka predsa nie je stroj, ktorý musí každú minútu dokazovať, že pracuje.
Namiesto desiatich správ a telefonátov denne sa môžete s rodinou dohodnúť napríklad na jednej krátkej správe večer.
„Dnes bola pani Anna v poriadku. Na obed dobre jedla, vypila približne 1,5 litra, popoludní sme boli na prechádzke a večer bola unavená.“
Ak sa stane niečo dôležité, rodinu samozrejme informuješ hneď.
Takýto systém môže pomôcť obom stranám. Rodina má informácie a opatrovateľka nemusí celý deň odpovedať na otázky.
To je ešte citlivejšia téma.
Kamera môže mať svoje opodstatnenie napríklad kvôli bezpečnosti seniora. Opatrovateľka by však mala vedieť, že v domácnosti kamera je, kde sa nachádza a na aký účel sa používa.
Úplne iný pocit je pracovať v domácnosti, kde rodina otvorene povie, aké bezpečnostné zariadenia používa, a iný žiť celé týždne s pocitom, že možno niekto sleduje každý tvoj pohyb.
Pri kamerách navyše vstupujú do hry pravidlá ochrany súkromia a osobných údajov, preto je dobré konkrétnu situáciu riešiť individuálne a podľa pravidiel platných v danej krajine.
Rodina potrebuje mať istotu, že je o seniora dobre postarané.
Opatrovateľka zase potrebuje cítiť, že jej rodina dôveruje a rešpektuje ju ako človeka, ktorý svoju prácu pozná.
Najlepšie preto funguje jasná dohoda už na začiatku:
Čo chce rodina vedieť? Ako často chce byť informovaná? Kedy treba volať okamžite a ktoré bežné veci stačí oznámiť neskôr?
Keď sú tieto pravidlá jasné, rodina môže mať pokojnejší pocit – a opatrovateľka nemusí žiť s pocitom, že je celý deň pod drobnohľadom.
Kontrola totiž nikdy úplne nenahradí dôveru.
…
Súvisiaci článok: Keď rodina chce od opatrovateľky viac, než bolo dohodnuté
Ebook zDARma: E-book zdarma: AKO SI ZÍSKAŤ DôVERU KLIENTA HNEĎ V PRVÝCH DŇOCH
Rýchlokurz nemčiny
PRE ZAČÍNAJÚCE OPATROVATEĽKY
Chcete čo najskôr vycestovať za prácou do nemecky hovoriachch krajín, ale neviete po nemecky?
Naučím vás všetko najpodstatnejšie, čo budete potrebovať, aby ste získali prácu a mohli vycestovať.

Kniha:
DENNÍK OPATROVATEĽKY
Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.
Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.
V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.
